V pražskom hoteli spolu bývali na izbe. Každý deň debatovali do neskorej noci a pritom „tlačili do hlavy“. Zásoby jedla im pravidelne dopĺňali rodičia. „Večeru máme o siedmej. To znamená, že o nejakej desiatej už umieram od hladu, takže sme mali v talóne pečivo a podobné veci,“ vraví Gabika. „Mne doniesli tašku ako na dva mesiace a za dva dni sme to zožrali,“ prezrádza Simona. S týmito babami je skrátka riadna zábava.

Ja ju chcem!

Simona pôsobí popri trochu tichej Gabike ako víchor, no vraj je to len zdanie. „To sa len tak tvári!“ tvrdí Simona, no Gabika trvá na tom, že je hanblivá: „Najprv sa porozhliadnem, okukám okolie, až potom začnem vyjadrovať svoj názor. Simona je taká hŕ, ide hlava-nehlava. Ja sa držím viac vzadu.“ Krásna blondínka má vraj dokonca celý zoznam vecí, ktoré na sebe nemá rada! „Nos, zuby, jazvy...“ začne menovať, no zastavíme ju, lebo nám sa naozaj páči. „Myslím si, že žiadny človek nemôže byť so sebou úplne spokojný, každý by mal byť sebakritický,“ dodáva Simona, ktorá je špecifická aj krčením nosa pri smiechu. „Niekto to obdivuje a niekto mi zase píše, že sa ksichtím ako dement.“ Gabika na kamarátku bonzla, že jej šarmu beznádejne prepadol jeden z fanúšikov: „Napísal jej – milujem tú chvíľu, keď sa ti urobí vráska na nose, tváriš sa tak, že by som ťa bozkával,“ hovorí so smiechom a práve smiech je to, čo baby spája: „Stále sa smejeme. Aj keď Simona nadáva, ja sa na nej zabávam, pretože to robí takým spôsobom, že ležím na zemi.“ Simona jej kompliment vracia: „Mne na nej nevadí vôbec nič. Kebyže nie som na chlapov, tak ju chcem!“

Zmizli jej nohavičky

Rána v izbe dvoch sympatických superstáristiek bývali tiež zábavné. Každý deň im robil budíček esbéeskár, ktorého si vzala „na starosť“ Simona. „Budil nás hodinu pred odchodom z hotela a mne stačilo na úpravu dvadsať minút.“ Gabike vraj päť. Tak si dievčatá vďaka včasnému budíčku každý deň hneď zrána dvíhali tlak. „No musela som sa postaviť, lebo by trieskal ďalej. Otvorila som dvere a povedala – dobre, dobre, dobre!“ opisuje proces ranného vstávania Simona.

Simonu Feckovú a Gabiku Gunčíkovú spája viac než len spev.

Keď sa chystajú von, sem-tam si požičajú aj oblečenie. „Včera som si od Simony zobrala jedno tričko a ´zaprasila´ som ho, skôr ako som si ho stihla obliecť,“ priznáva Gabika. Baby si bielizeň prali samy, stalo sa totiž, že Gabike pomizli v práčovni nohavičky a ponožky... „Asi si každý zobral niečo. Ja som prišla na rad posledná a zostalo mi z desiatich nohavičiek päť,“ hovorí. „Takže sme si prali na izbe vo vani. Ale stalo sa i to, že nám to nevyšlo. Bolo aj také, že som si musela obliecť trojdňové ponožky,“ vraví so smiechom Simona. „Pýtam sa Gabiky, či nemá požičať ponožky, no a nemala. Takže sme ich všetky vyhádzali, ovoňali a vybrali tie najčistejšie.“

Bez frajera

Sú dni, keď majú superstáristi voľnejší program a trávia celý deň v hoteli. „Ponorku“ zaháňajú návštevami na izbách. Vďaka priechodným balkónom k sebe majú naozaj blízko. Najčastejšie chodia mladé speváčky k Betke Kolečkářovej alebo, ako ony hovoria, k Šepsovcom. „Keď sme išli za Betkou, bolo jasné, že tam bude aj Mišo,“ vraví Simona, na ktorú jej frajer čaká doma. Najčastejšie si písali na facebooku, keďže telefonáty z Česka na Slovensko sú drahé. „Bolo mi smutno, ale potom som si zvykla. Prvý týždeň to bolo ťažké, ale postupom času som to oddelila – toto je jeden život a tam bude druhý, keď sa vrátim naspäť domov. Ten, ktorý bol. Hovorila som si - užívam si, že som tu teraz s ľuďmi, ktorých už potom možno nikdy neuvidím. Takto som si to v sebe rozdelila. Nedá sa povedať, že by mi chýbal tak, že by som chcela ísť za ním domov.“ Gabika síce frajera nemá, ale smutno jej je za rodinou. Od fanúšikov dostáva rôzne ponuky, no berie ich s nadhľadom.

´Nečum´!

Obe majú silné a špecifické hlasy, hrávajú s kapelami na oslavách a svadbách. Čo ich však rozdeľuje, je hudobný vkus. Kým Gabika netají svoju lásku k metalovej muzike, Simona dáva prednosť r´n´b, soulovým či džezovým veciam. „Simona má dokonalú geniálnu farbu hlasu,“ vraví Gabika. Kompliment kamarátke vrátila aj Sisa: „Keď som ju počula prvýkrát otvoriť ústa, tak som myslela, že odpadnem. Ja som v živote nič také nepočula.“

Okrem toho majú aj rovnaké názory na SuperStar. „Skrátka sa tu vyskytujeme a hotovo. Súťaž neprežívame,“ vravela Simona a Gabika ju doplnila: „Neberieme to tak, že sme tu všetci konkurenti a súperíme medzi sebou. To posledné, čo by sme si uvedomovali, je to, že sme hviezdy . Sme kamaráti a všetci sa navzájom podporujeme.“

Hoci Simona tvrdila, že súťaž veľmi neprežíva, v jednej z dokrútok sa jej do očí natisli slzy. Dôvodom bol jej chorobou oslabený hlas. „To bolo prežívanie osobného stavu,  nie súťaže. Nebola som chorá, len som mala vysilené hlasivky, lebo som veľa rozprávala a stále sme skúšali. Na to som nebola zvyknutá. Mám mať hlasový pokoj a nenamáhať sa, to je všetko.“ S Gabikou si radili i v speve. Jedna druhej sa pýtali na názor a vždy si povedali pravdu. Väčšinou sa však vyjadrujú v superlatívoch, a tak nám nedá nespýtať sa, či predsa len nie je niečo, čo im na sebe liezlo na nervy. Prvá odpovedá Gabika: „Niekedy len tak kráčam a Sisa skríkne – ´nečum´! Raz mi to povedala, keď ma práve česala kaderníčka, a tá sa na mňa s údivom pozrela a pýta sa – ja?“ Baby sa však držia pravidla, že všetko treba obrátiť na žart, a to je celkom chvályhodný prístup nielen k SuperStar, ale i k životu.