Pred 66 rokmi sa skončil najstrašnejší a najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva, ktorý si vyžiadal 50 miliónov ľudských životov . Podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka zavládol 8. mája 1945 v Európe po takmer šiestich rokoch vytúžený mier. Domov a do normálneho života sa postupne vracali vojaci z frontov, väzni, ktorí prežili peklo koncentračných táborov, či vojnoví zajatci. Jedným z nich bol aj vtedy 21-ročný Ján Lovás.

V nemeckom zajatí sa ocitol na jeseň 1944. Len zhodou šťastných okolností vtedy zostal nažive. Namiesto na popravisko putoval spolu s ďalšími do zajateckého tábora. Tam, v Oseku v severozápadných Čechách, takmer 600 kilometrov od rodnej dediny, ho zastihol aj koniec vojny. Cesta domov ale mala byť ešte veľmi dlhá a zažil počas nej všeličo. Napokon mu trvala poldruha mesiaca. Aj po 66 rokoch si na tieto chvíle živo spomína...

Ako sa vlastne Ján Lovás stal vojnovým zajatcom? Týždeň pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa spolu s kamarátmi vybral do martinských kasární, kde dobrovoľne narukoval. Absolvoval krátky výcvik a ako guľometčík bojoval proti Nemcom. Hneď pri prvej bojovej akcii stál zoč-voči smrti. Nepriateľská guľka ho tesne minula, zabila však jeho kamaráta.

Po potlačení povstania zostal v horách. Ako príslušník partizánskej jednotky sa zúčastňoval diverzných akcií a po jednej z nich ho nepriateľ zajal. Najprv sa dostal do rúk gestapa a pri výsluchoch sa dokonca stretol so svojím otcom, ktorého tiež zatvorili. Nasledovalo väzenie a potom, v jedno ráno, ho mali spolu s ďalšími chlapmi naložiť na korbu nákladného auta a odviezť na popravisko. Lenže nestalo sa. Náhoda? Šťastie? Omyl? Možno zo všetkého niečo. Až po vojne sa Ján Lovás dozvedel, vďaka čomu a najmä komu vtedy prežil. A zostal prekvapený...

Muža, ktorému vďačil za svoj život sa po návrate domov pokúsil nájsť. Zistil jeho meno , aj to odkiaľ bol, dotyčný však už nebol nažive. Dodnes preto môže Ján Lovás iba hádať, čo viedlo človeka z opačnej strany barikády k tomu, že ho zachránil pred istou smrťou. Možno mal medzi tými, ktorých mali nasledujúce ráno popraviť niekoho známeho. Možno takto viedol svoj vlastný „odboj“ a možno to bol „iba“ čestný človek. To sa už ale nikto nedozvie.

Doma čakalo Jána Lovása prekvapenie. Stretol sa so svojím otcom, ktorého videl naposledy vo väzení a odvtedy o ňom nemal žiadne správy. Nevedel, že otca naložili do toho istého transportu ako jeho, no počas cesty sa mu z vlaku podarilo ujsť. Ešte väčším prekvapením, ba priam šokom bol ale samotný jeho návrat domov. Rodičia ho totiž nielen oplakali, ale niekoľko mesiacov predtým dokonca aj pochovali. Až keď sa ich syn vrátil zistili, že na cintoríne, v hrobe označenom jeho menom, leží niekto iný...